Tagy Archív: lexman

Citáty zo sveta jazykov

Dnes Vám ponúkame výber z najkrajších citátov zo sveta cudzích jazykov. Možno vo Vás vyvolajú túžbu po nových vedomostiach, možno Vás budú inšpirovať či motivovať, možno sa len uistíte, že Vaša láska k lingvistike je skutočná… Alebo Vás len na chvíľku donútia zamyslieť sa a zistíte, čo všetci na tých cudzích jazykoch vidia ☺ “Jeden jazyk určí detail »

Gestá

Neverbálna komunikácia alebo keď nie je gesto ako gesto… Komunikácia je súčasťou každodenného života nás všetkých. Komunikujeme, aby sme si vymieňali dôležité informácie, aby sme sa zabavili, prípadne dosiahli konkrétny cieľ. Väčšina z nás si pritom predstaví jej verbálnu formu. Nemenej dôležitá je však i tzv. neverbálna komunikácia, ktorú realizujeme napríklad prostredníctvom mimiky či gest. Práve o gestách detail »

O význame niektorých slov…

V provincii Západná Austrália sa nachádza rozľahlá púšť nazývaná Nullarbor. Tento názov je tvorený dvoma latinskými slovami: Null s významom „žiaden“ a Arbor s významom „stromy“. Nazdávame sa, že je to celkom vhodné pomenovanie pre miesto, kde stromov vskutku veľa nerastie. Viete, čo znamená slovo samba? Áno máme na mysli veľmi populárny brazílsky  tanec s koreňmi v africkej kultúre. Slovo semba detail »

Medzinárodná Veľká noc

Prinášame Vám preklady snáď najopakovanejšej frázy tohto obdobia. Pozrite sa s nami ako sa vo svete povie: „Veselé prežitie veľkonočných sviatkov“. Anglicky: Happy Easter Poľsky: Szczęśliwej Wielkanocy! Maďarsky:  Kellemes Húsvéti Ünnepeket! Nemecky: Frohe Ostern Španielsky:  ¡Felices Pascuas! Taliansky: Buona Pasqua Francúzsky: Joyeuses Pâques Grécky: Καλό πάσχα (Kaló pásha) Japonsky: 復活祭おめでとうございます(fukkatsu-sai omedetō gozaimasu) Švédsky: Glad Påsk Tím detail »

Viete podľa akého vzoru sa podľa výslovnosti skloňuje slovo Google?

Aj tentoraz by sme radi upozornili na niekoľko javov správneho používania slovenčiny. Názvy jazykov Jednoslovné názvy jazykov sa v slovenčine tvoria pomocou troch prípon: -čtina, -ština a -čina. Prípona -čtina sa uplatňuje pri tvorení názvov od prídavných mien zakončených na príponu -cký, napr. anglický – angličtina, grécky – gréčtina. Od prídavných mien zakončených na príponu detail »

Paradajka, rajčina či rajčiak? Viete, čo podľa spisovnej slovenčiny pestujete v záhradke?

Opäť Vám prinášame niekoľko príkladov správneho používania slovenčiny. Téglik alebo kelímok? Za spisovné sa v slovenčine považuje označenie téglik, ktoré má pôvod v nemčine. Označenie kelímok je nejasného pôvodu a v slovenčine sa považuje za nespisovné. Správne je teda používanie označenia téglik. Napr. Za chatou sme si do téglikov od jogurtov nazbierali čerstvé čučoriedky. Najoptimálnejší? Prídavné detail »

Zahájiť môžete miesto, napríklad lúku. Ale čo s takou poradou?

Aj dnes vám prinášame pravidelné jazykové okienko s niekoľkými tipmi. Je to tak Vo verejných rečových prejavoch sa neraz stretávame s formuláciami je tomu tak, ako je tomu teraz, ako tomu bolo pred piatimi rokmi, v ktorých ukazovacie zámeno to je v datíve, teda v tvare tomu. Lenže v spisovnej slovenčine v takýchto výpovediach je správne detail »

Fake alebo fejk, viete ako sa to píše správne? Prečítajte si nový príspevok na blogu.

Dnes sme opäť načreli do studnice jazykových problémov, s ktorými sa bežne stretávame a ktoré môžu spôsobiť problémy nám, našim blízkym, priateľom, klientom či iných ľuďom, s ktorými sa stretávame. Tento/táto/toto/tohto/tohoto „Tento“ je ukazovacie zámeno. Často sa však vyskytuje v bežnej reči genitív jednotného čísla mužského a stredného rodu: „tohoto“. Tento tvar však nie je správny. Mali by tam byť detail »

Trafí nemecký snajper z texasu jávsku abecedu? Dozviete sa v 14.časti Vedeli ste, že…?

Nemčina, ktorej ani nemci nerozumejú Existuje aj nemecké nárečie, ktoré sa nepoužíva v Nemecku. Dokonca sa nepoužíva ani v Európe! Jediné miesto, kde ním ľudia hovoria je údajne v Texase. Nazýva sa Texaská nemčina. V polovici 19. storočia sa sem totiž nasťahovali imigranti z Nemecka. Aj naďalej rozprávali po nemecky, no keďže už neboli v styku so spisovnou nemčinou, prijímali postupne detail »

Rozpráva sa v dedine Fucking po slovensky?13.diel seriálu “Vedeli ste, že..?”

Slovné barličky Slová ako „uhm“ a „ah“ používame v konverzáciách, keď rozmýšľame. Podľa Dr. Stephena Juana existuje pádny  dôvod, prečo používame práve tieto. Môžeme o nich totiž povedať, že sú to „neutrálne samohláskové zvuky“. Znamená to, že je to ten najjednoduchšie vytvorený zvuk, aký vieme vydať. Sú to tak jednoduché zvuky, že o nich nemusíme ani premýšľať, preto ich detail »